História
V 13-14 str. sťahovalo sa na slovenské kraje značné množstvo cudzincov, zväčša roľníkov, baníkov, remeselníkov a pastierov. Čím viac roľníkov osadilo sa do nevýnosných lesov, tým väčšie dôchodky plynuli do kráľovskej pokladnice z každoročnej árendy. V Gemeri bola značná banícka kolonizácia, zväčša Nemecká, v malom Honte známa je najmä kolonizácia Rimavskej doliny z 13.str., z ktorej vznikla i dedinka Kraskovo.
Obec sa spomína od roku 1334, ale jestvovala už v polovici 13.str. Patrila Kaločajskému arcibiskupovi, od 14.str. Kačicovcom. V novoveku viacerým zemianskym rodinám. Obec mala jarmočné právo v deň svätého Ladislava, ako patróna. Obec založená v roku 1334 pod pôvodným názvom Karazkou, dnešný názov Kraskovo sa používa od roku 1920.Rozprestiera sa na 716 ha v nadmorskej výške 421 m. Leží v juhovýchodnej časti slovenského rudohoria, na plochom chrbte medzi dolinou Rimavy a Blhu. Zväčša odlesnený reliktný povrch náhornej vrchoviny tvoria pyroklastiká andezitov. V roku 1555 ju spustošili Turci a urobili ju poplatnou. Okrem poľnohospodárstva zaoberali sa aj výrobou dreveného riadu a náradia. Podľa názvu obce dal Svetozár Hurban Vajanský názov známemu básnikovi Jánovi Bottovi, ktorý sa narodil v blízkych Lukovištiach pseudonym Ivan Krasko.Významné osobnosti
August Horislav Škultéty – narodil sa 7.8.1819 vo Veľkom Krtíši
zomrel 22.1.1892 v Kraskove
pochovaný je pri kostolnom múre. Bol to básnik, zberateľ a vydavateľ ľudových rozprávok. Od roku 1875 bol evanjelickým farárom v Kraskove. V ľudovovýchovnej činnosti sa A.H.Škultéty zameriaval predovšetkým na zakladanie výchovno – vzdelávacích spolkov miernosti, striezlivosti, pretože si uvedomoval, že jednou z príčin biedy slovenského národa v polovici XIX str. je alkoholizmus.
Samuel Réuss – narodil sa 8.9.1783 v Slovenskej Ľubči
zomrel 22.12.1852 v Revúcej
Bol stenograf, historik, zakladateľ slovenského národopisu a evanjelický kňaz. V roku 1809 – 1812 pôsobil ako farár v obci Kraskovo.
SNP
Dňa 19.10.1944 prekročili Nemci hranicu a začali sa tlačiť severným smerom. Naša hliadkovacia čata dostala rozkaz hranicu opustiť a zaujať palebné postavenie na Močari medzi Rimavskou Baňou a Kraskovom. Pre našich bojovníkov nastala ťažká povinnosť brániť si svoju rodnú obec. Začína sa boj na život a na smrť. Štekot guľometov a pušiek ozýva sa po našich poliach a horách. Zvečerieva sa a všetko zatíchne, je ráno 21.10. osudný deň pre našich nebojácnych vojakov. Osud je krutý, nepriateľ získava nad nimi presilu a kosí jedného bojovníka za druhým. V tomto boji padli z našej obce títo vojaci:
Desiatnik – Ján Očovay / 31 ročný /
Ján Čán / 34 ročný /
Ján Vanečík / 24 ročný /
Mikuláš Kmeť / 35 ročný /
Na druhý deň priviezli 5 mŕtvych vojakov na voze. Sú pochovaní v tunajšom Kraskovskom cintoríne. V roku 1952 na ich pamiatku bol postavený pomník v chotári za Močarou.
Dňa 1.1.1945 našu obec obsadzuje Nemecké frontové vojsko. Ubytovali sa v každom dome, kde sa len dalo bývať. V tomto období privážajú so sebou niekoľkých zajatých Slovenských vojakov a partizánov, ktorých v obci vypočúvajú a mučia.
Dňa 18.1.1945 vydali Nemecký vojaci rozkaz, aby sa všetci občania tejto obce zhromaždili uprostred obce. Tu na hruške uprostred dediny bol Nemcami nemilosrdne obesený Štefan Krištof 21 ročný partizán, rodák zo Železníka, okr. Revúca. Tu je i jeho pomník.
Dňa 22.1.1945 asi o 8.hodine ráno vtrhla do dediny zo všetkých strán Červená armáda. Nemcov už v dedine nebolo. Prvý ruský vojak pochodoval našou dedinou asi o trištvrte na osem ráno. Celá dedina vítala prvého vojaka, ktorý s úsmevom na tvári zdravil občanov. Po oslobodení od nacistickej nadvlády Nemcov, pomery v obci sa začali konsolidovať. Celkové straty za povstania z našej malej obce sú však dosť značné.